Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru, sa podľa neho zaviazali
nevyvíjať, nevyrábať a ani inak nezískavať mikrobiálne či iné biologické
agensy a toxíny, ale aj zbrane, vybavenie alebo dopravné prostriedky
určené na ich použitie.
„Dohovor tiež zakazuje vývoj, výrobu, získavanie, prenos,
uchovávanie, hromadenie a používanie biologických a toxínových zbraní a
je kľúčovým prvkom v úsilí medzinárodného spoločenstva, zameraného na
nešírenie zbraní hromadného ničenia,“ podotkol Klement.
Dodal, že v prípade Dohovoru ide o výsledok dlhodobého úsilia
medzinárodného spoločenstva o vytvorenie nového nástroja, ktorý by
dopĺňal Ženevský protokol z roku 1925. „V priebehu nasledujúcich
rokov sa k Dohovoru pripájalo čoraz viac štátov. V súčasnosti existuje
182 zmluvných štátov a päť signatárskych štátov,“ ozrejmil stály zástupca MZ SR.
Zastúpenie zdravotníctva pri rokovaniach orgánu Dohovoru je podľa neho logické, zákonité a nevyhnutné. „Tam
sa zástupcovia členských štátov dozvedia o aktuálnom dianí v tejto
problematike, najmä čo sa týka vedy a výskumu. Systém verejného
zdravotníctva a jeho poskytovatelia by mali byť pripravení čeliť rôznym
biologickým agensom, ktoré vytvárajú riziko pre národnú bezpečnosť,“ zdôraznil Klement.